Čo ste mali na obed?
Čo ste mali na ten obedík? Pýta sa mamina dcérky, ako idú zo škôlky. Túto otázku nemôžem položiť mojej ratolesti. Prečo? Tak opýtať by som sa vedela, ale je to zbytočné. Keďže má diétu, tak varím a nosíme jedlo do školy. Ako mi len chýba táto otázka! Čo ste dnes mali na obed? Vymenila by som ju pokojne za otázku: čo mám dnes variť?
Ako, áno, milé mamy, nemáme to ľahké, veľa z nás varí a keď dochádza toaleťák, tak okrem iného, aj na to myslíme práve my.
Len predstavte si, že varíte každý jeden večer. Každý večer, čo večer. Poprípade aspoň prílohu, nech má zmenu.
Raz som zaspala počas uspávania. Poznáme to, občas sa nám podarí ísť dobrým príkladom pri zaspávaní. Zobudila som sa na to, že nemám dovarené a o druhej ráno som smažila. U nás v bytovke netečie teplá voda skoro ráno. Aspoň viem.
"Čus mama" vzniká pre potrebu zviditeľniť strasti pri diétnom stravovaní. Táto myšlienka vychádza zo srdca mamy, ktorej ostáva momentálne variť do školy. Cieľom je vytvoriť okruh ľudí, maminy a tatinov, tí, ktorí vieme, čo je to variť každý deň do školy. Nejde len o výmenu receptov, aj keď som občas riadne zúfala, že čo zase variť. Zámerom je skôr hľadať cesty a možnosti, pri ktorých sa dá zabezpečiť stravovanie na školách pre detí s diétou.
